Iba ten, kto je silný, si môže dovoliť slabiny. Z tohto pohľadu je Európa poriadny svalovec. Lenže taký, ktorý trpí nedostatkom koordinácie v okamihu, keď svaly treba ukázať. Koronavírusová pandémia na jednej strane ukázala hranice európskeho myslenia a na druhej strane význam cestnej nákladnej dopravy v Európe.
Čo sme videli a zažili počas karantény, nie je obrázok silnej jednotnej Európy. Namiesto spoločného riešenia sa v členských štátoch a susedných krajinách prijímali individuálne opatrenia. Namiesto spoločného postupu zatváranie národných štátov. Dôsledkom bolo dočasné zatvorenie hraničných priechodov a dlhé kolóny nákladných vozidiel.
„Pandémia ukázala, ako je európsky projekt stále ešte krehký,“ uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová v jednom z vládnych vyhlásení. Pred začiatkom nemeckého predsedníctva v EÚ, ktoré sa začalo 1. júla, kancelárka zároveň ponúkla riešenie, ktorým by sme sa mali v záujme silného spoločenstva riadiť: „V Európe sa musíme posilňovať navzájom.“ Aké pravdivé sú jej slová.
Silnou stránkou Európy je voľný obchod a pohyb tovarov. To je zásadný predpoklad pre zachovanie dodávateľských reťazcov, a to hlavne v období krízy. Aby bolo možné túto silnú stránku využiť, treba ju koordinovať spoločne. A to je vo fungujúcej ekonomike predovšetkým úlohou logistiky. Dosah pandémie a karanténnych opatrení v Európe ukázal systémovú dôležitosť logistiky nielen pre našu krajinu, ale pre obyvateľstvo v celej Európe. Vďaka nasadeniu nespočetného množstva dopravcov a kuriérnych služieb sa podarilo zvládnuť strmo rastúce množstvo zásielok a zachovať dodávky do potravinových maloobchodov. Bez logistiky by sme ešte stále čakali na rúška a predmety dennej potreby. Bez pokračujúcich dodávok pre výrobu by oveľa viac firiem, ktoré využívajú medzinárodnú deľbu práce, ešte stále nevyrábalo.
Aby každá európska krajina mohla v kontexte celosvetovej hospodárskej súťaže o trhový podiel ukázať svoje silné stránky, je potrebná súhra hnacích síl v Európskej únii. Pokrok, hospodársky rozvoj a blahobyt nemôžu existovať bez veľkého množstva malých a stredných podnikov logistického odvetvia, podobne ako fungujúce dodávateľské reťazce potrebujú cestnú nákladnú dopravu bez obmedzení.
Politické a ekonomické kruhy musia zaistiť podmienky pre spoľahlivé a férové dodávateľské reťazce, ktoré obstoja aj v období krízy. Zatiaľ čo v „Green Deal“ sme v Európe viac alebo menej zajedno a stanovili sme si ambiciózne klimatické ciele, na dopravu sa v „európskom projekte“ stále prihliada len minimálne.
Ozajstnou silou by bolo, keby sme z Európy urobili nielen prvý klimaticky neutrálny kontinent. Hospodársku silu by podporilo aj spoločné riešenie pre udržateľné dodávateľské reťazce, ktoré zaisťujú tok tovarov a s tým spojenú infraštruktúru. Bezproblémový tok tovarov a služieb je totiž základnou podmienkou blahobytu Európskeho spoločenstva. Zatvorené hranice v rámci EÚ spôsobili obmedzenia nielen v doprave tovarov. Majú negatívny vplyv aj na európskou súdržnosť. Dlhodobé a spoľahlivé dodávateľské vzťahy výrazne znižujú riziko výpadkov výroby a práce.
Európska deľba práce funguje, pretože logistika spája jednotlivé komponenty do veľkého celku. IT a logistika vytvorili podmienky pre koordináciu takýchto dodávateľských reťazcov v Európe. Vďaka digitalizácii zadávania prepráv je totiž spolupráca partnerov v doprave a logistike jednoduchšia a bezpečnejšia aj s presahom za hranice národných štátov.
Základom môže byť napríklad Smart Logistics System od TIMOCOM. V ňom už dnes funguje spolupráca viac ako 130.000 používateľov z viac než 44 európskych krajín. Digitálna aplikácia, napríklad burza nákladov, umožňuje spoluprácu všetkých aktérov cestnej nákladnej dopravy v Európe bez ohľadu na hranice krajín a firiem. Systém ponúka paneurópsku digitálnu infraštruktúru, ktorá umožňuje jednoduchú, bezpečnú a férovú koordináciu na operatívnej úrovni. Ide totiž o logistiku, ktorá žije z toho, že prepravné objednávky môžu byť efektívne spracovávané a celoeurópsky koordinované.
Aby sa to podarilo, otvorené hranice sú aj naďalej nevyhnutnou podmienkou.